O politických prieskumoch a šarlatánoch, čo ich vyrábajú

Autor: Peter S Kováč | 3.6.2013 o 13:52 | (upravené 3.6.2013 o 14:03) Karma článku: 14,61 | Prečítané:  6974x

V uplynulých dňoch sa rozpútala prekvapujúco výrazná debata o hodnovernosti prieskumov politických preferencií na Slovensku. Vrcholom bola zatiaľ debata na TA3, kde sedeli spolu šéfovia prieskumiek a politici. Téma je veľmi zaujímavá a tak som si k nej pozisťoval zopár zákulisných pikošiek.

Mám kamaráta, ktorý sa motal okolo niekoľkých politických kampaní a už pár krát sme spolu o výsledkoch prieskumov debatovali. To, čo sa dozvedáme ako preferencie strán z médií zaraďoval k PR nástrojom. Skutočné prieskumy, o ktoré sa opierajú politici a kampaňoví manažéri, sa do médií vraj dostanú len vtedy, ak im to vyhovuje. Výsledok prieskumu je majetok toho, kto si ho objednal, a agentúra musí mať súhlas na jeho zverejnenie. Stáva sa, že si agentúra spraví prieskum sama, na vlastné náklady, no to je zriedkavé.

Ak pripustíme, že celý biznis prieskumných agentúr ako je Polis pána Baránka, MVK pána Haulíka alebo Focus pána Slosiarika je postavený na úzkej spolupráci s politikmi a politickými stranami, kto by mal skutočný záujem spochybňovať objektivitu alebo kvalitu ich výstupov?

Zostanú iba tí, ktorým sa nepáčia aktuálne preferencie. Keď Smeru padali čísla v MVK a zároveň raketovo rástol Sulík, Fico vydával tlačové správy, kde nenechal na Haulíkovi a MVK „ani nitku suchú". Sulíkovci boli ticho. Keď sa situácia otočila, rozkrikoval sa Sulík, že Haulíkova pravá ruka je sympatizant odídencov zo SAS (čím dal Ficovi vlastne za pravdu) a Fico spokojne mlčal.

V skutočnosti existuje mnoho dôvodov, prečo by sme prieskumom našich agentúr nemali veriť nikdy.

Môj kamarát, volajme ho Tomáš, mi hovoril o vtipnej diskusii so zahraničným partnerom, ktorý mal pomáhať kampani na ktorej kedysi dávnejšie pracoval. Rozprávali sa o tom, že súčasťou prieskumov určených na interné rozhodovanie bude aj otázka na preferencie, ktorú by po dohode agentúra vydala ako tlačovú správu. Toto vraj nebol schopný zahraničný odborník pochopiť. Chyba nebola v preklade, ale v odlišnej kultúre. V zahraničí totiž neexistuje aby niekto zverejnil preferencie (teda odpoveď na jednu otázku v prieskumu) bez toho, aby zároveň zverejnil výsledky celého prieskumu. Tomu som zas nerozumel ja. Tomáš mi to vysvetlil na príklade:

Prieskum 1:
Otázka 1: Róbert Fico vedie najstabilnejšiu vládu v histórii samostatného Slovenska. Je ochotný bojovať zo zahraničnými korporáciami, aby pomohol ľuďom na Slovensku. Jeho strana SMER-SD je známa národným povedomím, sociálnym cítením a schopnosťou kvalitne riadiť našu krajinu. Myslíte si, že sa Róbertovi Ficovi podarí vyviesť Slovensko z hospodárskej krízy?

Otázka 2: Koho by ste volili ak by boli zajtra voľby?

Prieskum 2:
Otázka 1: Strana Daniela Lipšica - NOVA - hovorí, že chce spájať roztrieštenú pravicu na Slovensku, dať priestor pre novú pravicu, zlepšiť politickú kultúru, bojovať proti korupcii a poraziť stranu SMER Róberta Fica, ktorá je známa mnohými korupčnými kauzami a nerobí nič dobré pre Slovensko. Veríte, že to Danielovi Lipšicovi môže podariť?

Otázka 2: Koho by ste volili ak by boli zajtra voľby?

Čo si myslíte, vyšli by v takýchto prieskumoch rovnaké preferencie jednotlivých strán? Asi ťažko. Agentúry sa budú tváriť (veď čo iné im ostáva), že by si nedovolili takto zoradiť otázky a ovplyvniť prieskum. Budú tvrdiť, že ak zverejňujú preferencie, tak sa na ne pýtajú vždy na začiatku prieskumu, aby nemohli byť ovplyvnené ostatnými otázkami, na ktoré sa respondentov pýtajú. Ako si to môžeme overiť?

Vráťme sa však k relácii na TA3, ktorú som v úvode spomenul. Kto mal pánom z prieskumných agentúr klásť takéto a ešte nepríjemnejšie otázky? Oni sami? Alebo páni z KDH a Smeru, ktorí sú viac či menej závislí aj od toho, čo o ich stranách agentúry zverejnia? Apropos - rozhorčenie R.Fica na Haulíkovými výsledkami hovorí dosť veľa o tom, aké dôležité sú tieto čísla aj pre neohrozeného kráľa politickej scény na Slovensku.

Ak sa mali ľudia dozvedieť niečo viac o prieskumoch a manipulácii s nimi, prečo teda nebol v relácii žiadny politický marketér, ktorý by viac povedal o výhodách a úskaliach využitia prieskumov verejnej mienky v kampaniach? Tomáš mi hovoril, že tie dôležité prieskumy často robia agentúry, ktoré sa živia marketingovými prieskumami, lenže sa k tomu nechú priznávať, pretože by im to pokazilo biznis. Prečo politici, ak ide o čísla na ich interné rozhodnutia, veria radšej im a nie skúseným odborníkom z Polisu, MVK a Focusu? Dokonca SMER si údajne prieskumy robí vlastnými silami, pretože neverí nikomu...

Je mnoho otázok a mnoho pochybností. Pokiaľ však v spoločenskej debate budú mať slovo len tí, ktorí sú predmetom kritiky, veľa sa toho nikdy nedozvieme.

P.S. O tom aké svinstvá sa v prieskumoch dejú svedčia (a Tomášove slová tak potvrdzujú) aj medializované prípady. Len zhodou okolností oba týkajúce sa Lipšica: Prieskum agentúry ABAKIS a prieskum o osobnosti p. Lipšica zaplatený zo štátnych peňazí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?