Tak Breiner ako aj Marec využívajú v priestore, ktorý im poskytuje SME rôzne príležitosti, aby odhalili plytkosť, mylnosť a primitívnosť zjednodušovania našej reality na vyššie spomenuté slová. No zatiaľčo Breiner usilovne ponúka alternatívu (viď projekt Slovenské tance) a tak legitimizuje svoju kritiku, Marec zostáva len pri síce originálnom a vtipnom, ale len kritizovaní všetkého, čo zaváňa Ficom, Smerom a slovenským splošteným videním sveta.
Ešte jeden rozdiel medzi Breinerom a Marcom je podstatný. Kým prvý píše, druhý len k sebe ukladá slová (tvorí takzvanú makulatúru); slovom Breiner ponúka myšlienky, Marec len zručne sformulované klišé.
Tisíc prvý krát povedané to isté
Aby bolo jasné - Fico JE zlý a ešte horšie je zjednodušovanie reality Slovenska na pivo, hokej a halušky. No je únavné to dookola počúvať vo všetkých možných variáciách bez hlbšieho zmyslu a ponuky alternatívy.
Alebo existuje zmysluplný dôvod prečo Marec vytiahol na svetlo sveta predvolebnú knižku Ivana Gašparoviča, na ktorú už snáď aj sám jej autor zabudol?
A ak už to z nejakého dôvodu robil, prečo si nedal toľko námahy, aby históriu podľa Gašparoviča dal do kontextu s inými aktuálnymi publikáciami, ktoré sa venujú slovenskej histórii? Nebol by priestor v novinách lepšie využitý na vypovedanie niečoho nového, namiesto tisíc prvej variácie premisy z úvodu?
A ešte jednu výčitku si neodpustím, kým sa dostanem ku konštruktívnejšej časti tejto kritiky. Prečo zovšeobecňuje Marec excesy skupinky pseudohistorikov ako je Machala, a hovorí o nich v prvej osobe plurálu? Kto je to Marecovo "my"? Ja to rozhodne nie som a nepáči sa mi, že názory istej obskúrnej partičky ľudí (aj keď sú momentálne pri kormidle) zovšeobecňuje na nás všetkých.
Ja veľmi dobre viem, že história nášho národa a nášho územia je veľmi pestrá a viem, že tie dva pojmy neslobodno zamieňať. Viem, že Svätopluk bol všeličím len nie kráľom starých Slovákov a nedovolil by som si históriu vyľudňovať, nie to ešte zaľudňovať. Históriu je potrebné skúmať, opisovať a hľadať jej vysvetlenia a prípadne odkazy pre súčasnosť.
A teraz už tá konštruktívna časť
Nedávno som sa na popud svojho známeho zúčastnil na uvedení do života veľmi zaujímavej knižky o našej histórii. Pre úplnosť dodávam, že môj známy je v príbuzenskom vzťahu s autorkou, no ani jeden z nich ma neovplyvňoval pri hodnotení knižky (to skôr ten cabernet, ktorý som pri čítaní popíjal :) ). Knižka sa volá "Dejiny statočného národa slovenského" a napísala ju Natália Gálisová (mimochodom aj ona je aj blogerkou). Autorka sa nerozpakuje štúrovcov nazvať snaživými bradáčmi, o Štefánikovi povie aj to, že si dal patentovať rýchlo-odopínač trakov a Svätopluk pred vybudovaním veľkej ríše musel niekoľkokrát kabát obrátiť. Históriu 20. storočia nazve trefne „galimatiáš". V knižke majú všetci priestor, aký si svojimi činmi vyslúžili - od neandrtálcov, cez Keltov, Rimanov, Slovákov, Maďarov až po Turkov a Tatárov. No proste Machalu by šľak trafil, ak by to čítal.
Prirovnanie tejto útlej knižočky k projektu Slovenských tancov Petra Breinera by bolo viac než trúfalé. Obe diela však spája odhodlanie autorov namiesto „kritiky pre kritiku" prinášať alternatívu. Tak ako Breiner ponúka Slovenské tance (namiesto zimnej olympiády) na povzbudenie národnej hrdosti a zlepšenie nášho mena vo svete, Gálisová ponúka vtipný, úprimný a láskavý pohľad na "ľudkov", ktorí obývali našu krajinu, a tak nám pomáha zbaviť sa historických komplexov a ukazuje nám našich predkov s ich prednosťami aj slabinami tak, že si tú našu históriu nemôžete nezamilovať. Pravdepodobne ste však o nej ešte nepočuli. Pretože priestor v médiách, a tak aj v spoločnosti majú oveľa jednoduchšie posolstvá o tom, kto je zlý a prečo.
Na záver ešte jedna myšlienka
Čím dlhšie budeme na zjednodušenia Gašparoviča, Fica a Machalu odpovedať zjednodušeniami Mareca a iných angažovaných anti-fico autorov, tým väčšiu priepasť vytvoríme naprieč naším malým, ale milým a krásnym Slovenskom. A naopak, čím viac priestoru vytvoríme pre alternatívu, pre pestrú realitu aj históriu plnú nielen odtieňov šedej, ale všetkých odtieňov farebného spektra, tým spokojnejšie, lepšie a úspešnejšie sa nám bude žiť v priestore a čase, ktorý nám bol zhora určený.